Festival možností a stretnutí očami Zuzky

Keď som sa dozvedela o ponuke stať sa súčasťou Profesia days tímu ako tajný agent „Niktoš“, na prvý pohľad ma zaujala a rozhodla som sa ísť do toho. Prečo nevyužiť príležitosť a nespojiť príjemné s užitočným, urobiť si prehľad o možnostiach práce, zoznámiť sa so známymi i menej známymi zamestnávateľmi a ešte si pritom privyrobiť?

Už počiatočná komunikácia s tímom Profesia bola skvelá a tešila som sa na osobné stretnutie s inšpiratívnymi  ľuďmi, ktorí stoja za obrovskou akciou, ktorá sa po prvýkrát odohrávala aj v mojom rodnom meste, v Žiline. Od skorého rána upršaného dňa D boli všetci organizátori na nohách, vystavovatelia sa pripravovali na čo najlákavejšie prezentovanie svojich firiem a trénovali, ako čo najlepšie zaujať potenciálnych nových kolegov. My, tri „Niktošky“ sme dostali povzbudenie, pohostenie a inštrukcie, ako čo najlepšie vyhodnotiť vystavujúce firmy. Hlavnými kritériami boli komunikatívnosť a interakcia personálu, ochota, starostlivosť, ústretovosť, informovanosť personálu, odbornosť, kvalita informačných materiálov, relevantnosť ponúkaných príležitostí či originalita prezentácie firmy. I keď každá z nás troch je iná a nachádza sa v rôznej životnej fáze (Vaneska je študentkou informatiky, Danka je humanitne a jazykovo orientovaná mamička na materskej dovolenke a ja som Niktoška, ktorá sa po rokoch štúdia a praxe rozhoduje medzi prácou na voľnej nohe a stabilnou spoločnosťou), vo väčšine prípadoch sme sa pri hodnotení zhodli.

Jednoznačným víťazom bol pre nás vystavovateľ Kaufland, ktorého zamestnanci dokázali vykúzliť úsmev na tvári snáď každému návštevníkovi, ktorý sa pri nich zastavil. Napriek tomu, že som nepatrila do ich cieľovej skupiny uchádzačov, neodohnali ma (čudovali by ste sa, no v prípade mnohých, aj veľmi renomovaných spoločností sa tak stávalo), no naopak, ich príjemným a zanietením prístupom verím, že nejeden diplomovaný  IT špecialista po pár minútach v ich stánku začal uvažovať o tom, aké úžasné môže byť pracovať pri pokladni v takejto firme. V ich prípade bol u mňa hlavným kritériom najvyššieho hodnotenia nielen kreatívny stánok, množstvo darčekov či aktivít, no najmä spomínaný prístup, záujem a úsmev na tvári vystavovateľov, ktorí ani po dlhých hodinách neustálej komunikácie s účastníkmi nedávali najavo únavu a cítili ste sa pri nich vždy vítaní.

Podobne hodnotím vždy usmiate dievčatá z Lionbridge či Hella. Spoločnosť EXACT SYSTEMS bola pre mňa jasným príkladom toho, že aj skromný stánok s milým a ochotným prístupom zapôsobí viac ako vyšperkované prostredie so znudenými tvárami bez záujmu. Chlapci z Quadrotechu ma rozosmiali a strávila som v ich stánku niekoľko minút napriek tomu, že už od začiatku im bolo jasné, že skúsený  IT developer, ktorého spomedzi uchádzačov hľadajú, veru nie som.

Naopak, stretla som sa aj so spoločnosťami, ktoré ma po pár sekundách odbili a presmerovali na web, i keď pre ich voľné pozície spĺňam všetky požadované kritériá. Výsledok je bohužiaľ taký, že napriek prvotnému plánu sa nebudem o prácu u nich uchádzať. Nik totiž netúži pracovať v spoločnosti, ktorej „vstupná brána” nejaví ani najmenší záujem zaujať a dozvedieť sa o vás viac.

Aby som však neskĺzla do negativizmu, stále bolo viac spoločností, ktoré ma zaujali svojou pripravenosťou, profesionalitou, milým prístupom, poskytli všetky potrebné informácie a so záujmom sa snažili „napasovať“ na nás tú najvhodnejšiu pozíciu. Uvedomujú si totiž, že na súčasnom trhu uchádzačov neupúta iba plat a „renomé firmy“. Spomedzi nich spomeniem Swiss Re, Danfoss, GIMAX GROUP, Heineken či Kinex.

ZSSK, Zbor väzenskej a justičnej stráže a Dopravný podnik Bratislava boli vtipní, ochotní a bez problémov poskytli všetky potrebné informácie napriek tomu, že som vyskúšala sprostredkované hľadanie práca pre priateľa či kamaráta.

Skvelé nápady mali ZSSK – stánok v podobe železničného vagónu, LIDL, ktorý ponúkal kreatívne občerstvenie už pri vstupe, či Kaufland, ktorý vsadil na tematické palety. Príjemným spestrením boli aj stánky neziskových organizácií, ktoré síce „nelákali“ potenciálnych zamestnancov, no svojej úlohy sa zhostili výborne a nadšenie a ochota im nechýbali.
Na záver by som dodala zopár rád pre „nižšie ohodnotených“ vystavujúcich. Nie ste jediní, kto si vyberáte a mnohokrát je to práve „detail“ ako poprianie pekného dňa, úsmev, očný kontakt, či podanie ruky to, čo vám umožní „získať“ skvelých pracovníkov, na rozdiel od neúctivého prevracania očami, niekoľkominútovej ignorácie a bavenia sa medzi sebou. Nikdy neviete kto sa skrýva za „nenápadným uchádzačom”…

Páčil sa ti Zuzkin článok? Tak čítaj ďalej ešte ten od Dany.